Hral na niekoľkých hudobných nástrojoch, založil poštu, sporiteľnu, venoval sa ovocinárstvu, včelárstvu, staval a opravoval sakrálne budovy, bol pri rozhodovaní o budúcnosti slovenčiny, pri Memorande národa slovenského, spoluzakladal Maticu slovenskú, bol pri založení prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, ale aj pri Tatríne, Spolku sv. Vojtecha či prvom spolku miernosti. To všetko dokázal jeden človek za jeden ľudský život, napriek tomu ho slovenská verejnosť takmer nepozná. Štefan Závodník (* 2. september 1813, Horná Poruba – † 12. február 1885, Pružina) v určitom zmysle prakticky realizoval víziu ideálnych až utopických komunít (Mojtín Beluša, Pružina). Štefana Závodníka môžeme vnímať ako človeka praxe, ako realizátora rurálnej utópie. Tento kňaz, národný buditeľ a včelár inklinujúci k bernolákovcom sa pokúsil vytvoriť v obci Mojtín utopickú farnosť, v Beluši zriadil poštovú stanicu, v Pružine poštový úrad, dedinskú sporiteľňu, záložňu a „Štepnicu“, čo bola obdoba družstva. Taktiež založil školy a veľkú záhradu, kde učil ovocinárstvu, postavil niekoľko sakrálnych stavieb a sám tieto budovy opravoval. Štefan Závodník je pre kulturologický výskum vďačnou osobnosťou. Jeho presah je skutočne interdisciplinárny tak pre problematiku ľudovýchovy, náboženskej misie, národno-obrodeneckej misie, rozvoj včelárstva a všeobecne hospodárskeho a morálneho pozdvihnutia dedinského ľudu v ťažkých časoch 19. storočia. Autor knihy Marek Cimbala vytvoril hodnotné dielo, ktoré do detailov rozoberá všestrannú osobnosť Závodníka a zaslúži si opätovnú propagáciu. Kniha je písaná optikou veriaceho človeka, teda obsahuje aj subjektívne a úprimné postoje autora, čo jej však v ničom neuberá na vedeckej hodnote, ba naopak spája sa tu poctivý vedecký výskum s úprimne obdivným vzťahom autora knihy k opisovanej osobnosti. Dr. Lukáš Perný, PhD., recenzent a zostavovateľ druhého elektronického vydania knihy